Ochorenia kĺbného systému, s ktorými sa stretol takmer každý. Vieme čo znamenajú, predstavujú alebo vyjadrujú. Rozumieme však aj rozdielom, ktoré sú podstatné pre diagnostiku či následnú liečbu? Poznáme špecifiká, pri ktorých vieme určiť, že pacienta trápi primárne artritída alebo naopak artróza? A nie je to v konečnom dôsledku to isté? Veď pozrite sami.

Artritída vs. artróza – dva základné pojmy, ktoré rovnako znejú, v klinickom obraze sú takmer zhodné a častokrát sú predmetom chybnej interpretácie.

Artritída predstavuje kĺbne ochorenie za sprievodu zápalového procesu, ktorý (neskôr) pôsobí deštrukčne na štruktúry kĺbu a v niektorých prípadoch aj orgánov.

Artróza je druh(typ) artritídy s najväčšou prevalenciou spomedzi všetkých druhov, kam zaraďujeme aj reumatoidnú artritídu, septickú artritídu, dnu, ankylozujúcu spondylitídu a pod. Pri artróze dochádza k úbytku chrupavkového tkaniva, ktoré sa nachádza na povrchu kosti v mieste kĺbneho spojenia. Že nevidíte rozdiel? Vydržte.

Bolesť, stuhnutosť kĺbov, sčervenanie, opuch, zvýšená teplota tkaniva či znížený kĺbny rozsah predstavujú priebeh vyššie spomenutých ochorení. Za rizikové faktory, v prípade artrózy, môžeme považovať vek 50 ≤, obezitu, traumatické poranenie kĺbu, chybné postavenie kĺbu (valgozita/varozita) a ženské pohlavie – najmä v prípade bedrového kĺbu (vďaka odlišnej biomechanike BK + panvy, hormonálneho zastúpenia a pod.).

Zrod artritídy/artrózy

Najskôr trochu anatómie. Kolenný kĺb môžeme považovať za synoviálny kĺb. To znamená, že jeho puzdro tvorí vonkajšia (fibrózna) a vnútorná (synoviálna) vrstva. Nás bude zaujímať práve tá vnútorná. Synoviálna vrstva má výbornú schopnosť regenerácie, za ktorú môže ďakovať obrovskej spleti cievnych kapilár. Stará sa o tlmenie nárazov voči kĺbnym chrupavkám a taktiež im dodáva výživu v podobe kyseliny hyalurónovej. Rovnako v nej nachádzame bunky zvané makrofágy.

Schopnosti makrofágov sú vám asi jasné. Dokážu pohlcovať úlomky/veľké časti mŕtvych, dysfunkčných, rakovinotvorných buniek, vyhľadať patogén, a čo bude pre nás najdôležitejšie, vedia produkovať zápalové mediátory (najmä cytokíny ako IL-6, IL-1B, TNF alfa a pod). Aby sa však naše „pohlcovače“ naplno prejavili, musia sa nahnevať. Vyššie spomenuté rizikové faktory by mohli byť tými vinníkmi. Takto sformovaný zápal vyvoláva tvorbu dvoch látok = VEGF (cievny endoteliálny rastový faktor) a E-selektín. Nebojte sa, s cudzími výrazmi už končím… možno.

Veľmi zjednodušene povedané, VEGF vie vytvárať nové kapiláry a E-selektín vie „naverbovať“ leukocyty k boju na práve vzniknutú traumu/dysfunckiu. Makrofágy, leukocyty, spoločne so všetkými cytokínmi stimulujú synoviálnu membránu, aby začala proces proteázy = rozklad bielkovín príslušnými enzýmami. A to je problém. Veľký. Opisovaný dej sa do tohto momentu dá považovať za artritídu.

Odteraz nastupuje artróza. Neliečený stav za vplyvu proteázy dokáže totiž ničiť kĺbnu chrupavku. A aby toho nebolo málo, vzniknutý zápal s obľubou podporuje tvorbu a činnosť osteoklastov (bunky kosti, ktoré odbúravajú kostné tkanivo). Už viete, prečo ten názov osteoartróza? Takže sa nám rozpadá chrupavka, kosť aj kĺbne puzdro. Stále nevidíte rozdiel? Vydržte.

Rozuzlenie

Úprimne, s tými cudzími výrazmi som klamal. Na to, aby telo vnímalo bolesť, je potreba prítomnosť cytokínov, ktoré vedia senzibilizovať nervy. Napríklad prostaglandíny a bradikinín. Už len v rýchlosti, sľubujem. Prostaglandíny a bradikinin spôsobia, že sa zápal v kĺbe stáva citeľný → cítite bolesť. A presne toto je artritída. Bolesť vyvolaná zápalom, ktorý sa (zatiaľ) neprejavil deštrukčne na úrovni kĺbnej chrupavky/kosti/puzdra. Kdežto artróza je pojem, ktorý označuje UŽ deštrukciu priľahlých tkanív, čo následne môže vyvolať bolesť v danom kĺbe.

Jeden by povedal, že tu ide o akési slovičkárenie, a my by sme asi veľmi nenamietali. Veď ide o dva deje, ktoré sa dopĺňajú, majú (takmer na vlas) rovnakú symptomatiku a v angličtine sa líšia len predponou osteo (arthritis-artritída, osteoarthritis-artróza). Prečo som potom v úvode spomenul, že vedieť tento rozdiel je veľmi dôležité? Predsa kvôli diagnostike a následnej liečbe.

Diagnostika a liečba

Bolí vás koleno? Máte nad 50? Pociťujete rannú stuhnutosť, vidíte opuch, začervenanie, obmedzenie pohybu?

Tento stav však nemusí automaticky indikovať, že si artróza pochutnáva na našej chrupavke. Pokiaľ má doktor podozrenie na artritídu, je v jeho kompetencii zistiť, aký typ. Pretože mať artrózu, septickú artritídu, reumatoidnú artritídu alebo dnu, je podstatný rozdiel. Jedným z vyšetrení, ktoré sú nesmierne užitočné na zistenie tejto záhady, je tzv. artrocentéza. Artrocentéza je klinický postup odobratia synoviálnej tekutiny z klbného puzdra za pomoci injekčnej striekačky. Odber je odoslaný na laboratórne preskúmanie, kde sa zisťuje zastúpenie rôznych pomerov zápalových mediátorov alebo napríklad aj leukocytov.

Poznať množstvo leukocytov v kĺbnom puzdre je veľakrát rozhodujúce, pretože ich hodnota by sa mala pohybovať medzi 1000-2000μl (mikrolitrov). Hodnoty pri septickej artritíde sú závratne vyššie (50 000μl a viac). Okrem toho poznáme aj ďalšie pomocné rádiologické vyšetrenia (napr. RTG, CT..), ktoré sú užitočné v pátraní po príčine bolesti.

V prípade artrózy kolenného/bedrového kĺbu sa ukazuje, že cvičenie je najlepší spôsob jej liečby, zmiernenia príznakov či prevencie. Edukácia pacienta o zdravom/vhodnom pohybe, strata prebytočných kíl, ortopedické ortézy či barle sa taktiež javia ako vhodná pomoc. Doplniť rehabilitačný proces môžeme o kognitívnu behaviorálnu terapiu, kineziotejping, balančný tréning, jogu či akupunktúru. Bližšie špecifiká samotných cvikov, edukácie pohybu a ostatných „doplnkov“ sú na zvážení fyzioterapeuta (Kto je to fyzioterapeut, čo robí a ako mi môže pomôcť?), prípadne lekárskeho tímu.

Farmakologická liečba sa opiera (už tradične) o podanie orálnych nesteroidných antiflogistík (tiež lokálne), kortikosteroidov (podané intraartikulárne), tramadolu či chondroitínu. Výber vhodných liekov, ich kombinácie, spôsob podania či množstvo patrí výhradne do rúk lekára. Vo výsledku je teda určite na mieste odlišovať artritídu od artrózy, už len kvôli povahe zápalového procesu, ktorý by mohol znamenať väčší problém, ako „len“ deštrukciu chrupavky, kostí či klbného puzdra.

tag: fyzioterapia