Veľmi neželaný typ bolesti hlavy, ktorou trpia najmä ženy v pomere 3:1 oproti mužom. Zaujíma vás, ako dochádza k jej vzniku, čo všetko ju môže vyvolať, alebo prečo funguje obyčajný oddych v tichej, tmavej miestnosti? Aká anatomická nedostatočnosť sa môže na nej podieľať? Povieme si niečo o hormónoch, cievach či nervoch. Zhasnite si, upokojte sa a poďte zistiť viac o fenoméne zvaným migréna.

Podľa WHO…

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaraďuje migrénu na základe jej diagnostiky, prejavov a fyziológie medzi primárne bolesti hlavy, na rozdiel od preukázateľných traumatických zmien v oblasti krku či lebky. Tie dokážu vyvolať bolesti hlavy taktiež, avšak príčina ich vzniku je sekundárna. Migréna postihuje väčšinou jednu stranu hlavy s pulzným charakterom bolesti, ktorá pretrváva hodiny až dni.

Sprievodná symptomatika je pomerne pestrá. Zahŕňa nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo, hluk alebo vôňu. Zaujímavosťou je prítomnosť tzv. aury. Aura je krátke obdobie primárne vizuálnych porúch, ktoré sa objavujú pred samotnou bolesťou. Prečo práve vizuálnych? Ak čakáte podrobné vysvetlenie neurálnych pochodov mozgu na základe ktorého zistíme, že zrakové centrum je najmenej stabilné či hormonálne špecifické, sklamem vás. Výpadok zorného poľa, kresby čiar či zvýšená citlivosť na svetlo nastáva jednoducho preto, pretože šírenie migrenóznej vlny začína zvyčajne od zrakovej kôry. Bodka. Táto „predzvesť“ sa však vyskytuje u menej ako polovice ľudí s popisovaným typom bolesti hlavy. Fáza aury taktiež nutne neznamená, že migréna sa 100% dostaví.

Výbor pre klasifikáciu bolesti hlavy uviedol 4 fázy, ktorými si ľudia, s nami opisovaným negatívnym zážitkom prechádzajú. Jedná sa o prodromálnu fázu, fázu aury, fázu bolesti a postdromálnu fázu. Rovnako platí, že niektorá z nich môže chýbať alebo prelínať sa s inou.

Vznik?

Dodnes nám nie je známe, čo presne migrénu vyvoláva. Poznáme však tzv. spúšťače (triggers). Červené víno, čokoláda, orálna antikoncepcia, gény, hypoxia či stres môžu byť neželanými „turn on“ prostriedkami. Snáď najrozšírenejšou teóriou vzniku migrény je teória kortikálne sa šíriacej depresie. Jej mysteriózny názov hneď vysvetlím.

Z nejakého neznámeho dôvodu sa stane špecifická časť mozgu elektrofyziologicky hyperaktívna. Táto elektrická vlna sa šíri po mozgovej kôre, v časovom horizonte okolo 15 minút. Pokiaľ je hyperaktivita neurónov dostatočne silná, dochádza ku vzniku dobre známej aury. Vlna sa naďalej šíri do viacerých oblastí mozgu (thalamus, mozgový kmeň…), vrátane senzorickej kôry (tú si zapamätajte).

Cievy + hormóny?

Neurovedci sa zhodujú na fakte, že počas kortikálne sa šíriacej depresie dochádza k vazodilatácii a vazokonstrikcii ciev. Tie sa stávajú aktívne vplyvom vyplavovania látok ako CGRP (calcitonin gene-related peptide), substancia P, oxid dusnatý a pod. Jednou z vecí, čoho sú títo chlapíci schopní, je aktivovať mastocyty (žírne bunky). Aktivovaná žírna bunka sa vyžíva v produkovaní zápalových mediátorov, ako napr. histamín či prostaglandíny. A zápal je na svete.

V možnostiach vyššie spomenutých hormónov je taktiež rozširovať cievy (vazodilatovať) či dokonca zvýšiť ich priepustnosť (permeabilitu), čo má za následok únik dôležitých plazma proteínov. Kombinácia zápalu spôsobeného činnosťou mastocytov s vazodilatáciou ciev vedie k aktivácii receptorov bolesti v blízkom okolí.

Popisovaný mechanizmus sa zvyčajne deje v oblasti trojklanného nervu.

Následné odoslanie informácie o zápale len zhrniem do „diaľnice“, pretože už teraz je tých informácii nad hlavu. Z neurónov → príslušných jadier → thalamu → senzorickej kôry. Senzorická kôra je zodpovedná za vnímanie bolesti. A keďže bolesť (neurogenný zápal) prichádza priamo z hlavy/mozgu, čo budeme cítiť? Bolesť hlavy. Tadááá.

Vnímavý čitateľ si nepochybne všimol medziriadkový fakt, a teda, že k zápalovým prejavom dochádza najmä v oblasti nervus trigeminus, vrátane neho samotného. Ako dobre vieme, má 3 vetvy. Jedna inervuje čelo, druhá líce, tratia čeľusť. Kde sa objavujú bolesti najčastejšie u človeka trpiaceho migrénou (v prípade tváre)? Presne tak ?

Tak jednoduché

Iba, že by nebolo. Viaceré štúdie odmietajú „vazoaktívnu“ teóriu a tvrdia, že príčina migrény musí vznikať na inom (pravdepodobne neurálnom) podklade a cievna dilatácia je len epifenoménom (=následok nejakej príčiny).  Je dokázané, že cievy sa pri migréne naozaj rozširujú a taktiež zvyšujú svoju priepusnosť, čo prispieva už k spomenutým prejavom neurogenného zápalu. Otázkou je, prečo k ich aktivácii vlastne dochádza? Nevieme.

Ale niečo predsa len VIEME! Spomínate si na hypoxiu, ktorú som zaradil medzi možné spúšťače? Krčná chrbtica zohráva veľmi dôležitú rolu v prípade narušenia toku arterie vertebralis. Už vieme, že migrenózna vlna začína od zadnej časti mozgu (zraková kôra) a jej následné šírenie postihuje oblasti mozgovej kôry či mozgového kmeňa. Ktoré časti vyživuje arteria vertebralis? Práve som ich vymenoval. To znamená, že v praxi je nesmierne dôležité uistiť sa, že prechod spomínanej tepny je bezproblémový v každej jej vetve. Kyfóza cervikálnej chrbtice, retro/ventrolistéza stavcov, spinálna stenóza či dlhoročné napätie svalov krku (najmä mm. occipitales) vie skomplikovať plynulosť životne dôležitej cievy, akou arteria vertebralis nepochybne je.

Oddych, liečivo…

Ešte pred tým ako sa vrhneme na medikamenty, bolo by na mieste oboznámiť sa s „prvou pomocou“, ktorú každý kto migrénu zažil, už toľkokrát využil. Pokiaľ si prechádzame fázou aury a tušíme, že nie je cesty späť, môže pomôcť tichá, tmavá miestnosť izbovej teploty. Liek na rakovinu som asi neobjavil, no viete prečo to vo viacerých prípadoch funguje? Jeden z možných spúšťačov je stres. Ten môže byť vyvolaný hlasitými zvukmi, nedostatkom spánku či nadmerným umelým osvetlením. Prostý, nerušený oddych môže naozaj fungovať.

Pomaly sa stáva zvykom, že nesteroidné antiflogistiká sú riešením na každý problém. Aj v tomto prípade tomu tak naozaj je. Keďže pri migréne dochádza k zápalovej reakcii, bolo by vhodné ho tlmiť. Ibuprofen, Naproxen, Ketorolac vedia byť nápomocnými. Osobitnú skupinu liekov tvoria tzv. triptány. Triptány pôsobia na cievy vazokonstričkne a teda zabraňujú dilatácii či zvýšenej priepustnosti. Pokiaľ pacient trpí zvracaním, podávajú sa liečiva intravenózne, intranazálne alebo intramuskulárne. Okrem vymenovaných existuje celá škála liekov využívaných pri migréne, avšak tie presahujú informovanosť tohto článku.

Na záver len pripomínam dôležitosť krčnej chrbtice v zmysle priechodnosti arterie vertebralis, pretože toto je problém, ktorý vieme ovplyvniť aj my, fyzioterapeuti. Snáď vás z tohto článku nerozbolela hlava ?

tag: fyziológia